Jeho Lordstvo a jeho autorka

Odkedy som bol spolu s Natalkou v marci po prvýkrát v Londýne, som očarený. Sníva sa mi o ňom, o celom ostrove, vraciam sa k tej atmosfére v tlači, hudbe (moja milovaná My Fair Lady), vo filme (skvelý seriál Downton Abbey), no najmä v literatúre. Kdečo určujúceho som už dávnejšie zhltol, nejakého Cronina, Roberta Gravesa, Zadie Smith, Oscara Wildea, ale nanovo som sa s vervou vrhol na ostrovných autorov. Keďže takým mojim špecifickým koníčkom je detektívna literatúra, musím spomenúť aj u nás dobre známych klasikov Arthura Conan Doylea a Agathu Christie. Pomerne málo známou, výrazne menej prekladanou, no významnou (tiež) detektívkarkou je Dorothy L. Sayers. Jej meno našincovi asi veľa nepovie, vo svete však cvendží s veľkým echom.

Upriamil ma na ňu Kornel Főldvári vo svojej absolútne dokonalej, sviežo napísanej knižke O detektívke. Hlavným hrdinom jej detektívok je anglický aristokrat lord Peter Wimsey, druhý syn vojvodu z Denveru. Titul nededí, povinnosti má sporadicky a tak sa okrem zbierania vzácnych stredovekých rukopisov venuje riešeniu záhad. Watsona mu robí jeho osobný sluha Bunter, ktorého ostrovtip a briskné poznámky ocení každý milovník suchého anglického humoru. Lord Peter rieši záhady jednu za druhou, pri ich riešení prejavuje vynikajúce znalosti umenia, s chuťou cituje Bibliu, očarúva mnohé dámy a celkovo sa zaradil medzi moje početné literárne vzory. V knihe, ktorú som nedávno dočítal, sa venuje vyriešeniu záhadnej smrti textára v reklamnej agentúre – sám sa nechá zamestnať na jeho miesto a so sebe vlastnou genialitou, samozrejme, oriešok rozlúskne (jediné, čo chýba knižke Vražda potřebuje reklamu, je kúsok Buntera…).

Ale späť k autorke. Nazvať ju detektívkarkou by bolo podobné ako nazvať Roberta de Niro komediálnym hercom – obaja s tým majú mnoho spoločné, ale na popísanie ich talentov to je žalostne málo. Dorothy L. Sayers sa narodila v Oxforde, kde pracoval jej otec, a to o nej veľa hovorí. Tam vyštudovala, tam jej vydali prvú zbierku poézie. Zaoberala sa stredovekou literatúrou a tiež náboženskými štúdiami. Sama za svoj najlepší počin považovala preklad Danteho Božskej komédie. Ako detektívkarka patrí do jednej generácie z Agathou Christie, ktorá bola od nej o tri roky staršia, a spolu boli aj kritizované za idealizovanie svojich hrdinov (nepoškvrnený Poirot, vševedúci, dokonalý Wimsey, jasnozrivá Jane Marple…), najmä zo strany predstaviteľov a prívržencov tzv. drsnej americkej školy – slávne sú kritiky Edmunda Wilsona pod názvom Who Cares Who Killed Roger Ackroyd (reakcia na detektívku Christie pod názvom Vražda Rogera Ackroyda) či samotného Raymonda Chandlera The Simple Art of Murder. My, milovníci klasickej anglickej džentlmenskej školy, s tým však nemáme najmenší problém a takéto knižky nám chutia ráno, na obed aj do postele. Vrelo odporúčam pokutrať sa v ponuke antikvariátov a spríjemniť si dni inteligentným slovným humorom v spoločnosti Wimseyho a Buntera!