Radosti čítajúcich rodičov
Vonku je pomerne nepríjemné počasie, zatiaľ neprší, ale prívetivo tiež nie je. Koniec koncov, je posledný deň októbra, nuž všetko je také, aké má byť. Sedím v mojom obľúbenom hojdacom kresle a pozerám sa na našu malú Maňušku. Teda, ona by ma opravila, že ona je veľká Maňa. (Pre nás regionalistov: stredne veľká obec v okrese Nové Zámky). A čo také robí? Sedí pod oknom v záplave svojich knižiek a číta si. Radosťou čítajúcich rodičov je čítajúce dieťa!
Vo svojej ikeáckej knižničke má desiatky knižiek, veľa poľských, dosť slovenských a pár anglických. Sedí a číta, obracia stránky, komentuje vo svojom jazyku, čo vidí. “Tata, choď!” zakričí na mňa zavše a chce, aby som si ku nej prisadol a čítal si s ňou. Vie presne, na ktorej stránke Krtko rozbije loptou okno a ako mu teta hrozí prstom, v náučnej knižke o dome a bývaní vie, kde sa hrá na piesočku malá Martinka (teda Martynka, je to poľská knižka). V rozprávkovej knižke hľadá Alibabu a Aladina, inokedy si pýta knižku s princom a princeznou (Šípkovú Ruženku) a nachádza v tej o malej medvedici Maryši babču Beňu a Marka. Osobitnou kapitolou je trochu desivá knižka o tom, čo všetko sa dieťaťu môže stať v domácnosti – áno, dievčatko tam vypadáva z okna, trasie ho elektrický prúd a chlapček sa bezmocne pozerá z bubna zapnutej práčky. Maňa je jednoducho uchvátená knižkami a trávi pri nich denne veľa času. Radosť pozerať!
No a v poslednej dobe sa posunula ešte inde. Pýta si Danku a Janku alebo Psíčka a Mačičku, krásne narozprávané audioknihy (E. Vášáryová a L. Chudík). Už vie, kto je to Gevenducha a ako Psíček s Mačičkou umývali dlážku. Pred prehrávač sme museli položiť na zem deku, lebo tam vydrží bez pohnutia sedieť dlhé chvíle…
Nuž áno, deti sú všelijaké, aj to naše má svoje muchy a mušky. Zrejme budeme deň za dňom odkrývať čoraz viac vecí, ktoré po nás podedila, tento detský záujem o literatúru nás však ako čítajúcich rodičov neuveriteľne teší a dáva prísľub do budúcnosti, že to s tým čítaním u detí nemusí byť až také zlé. Možno treba, ako koniec koncov takmer vždy, začať od seba ;).
P.S. na záver si dovolím uviesť jednu detskú básničku, ktorá sa mi obzvlášť páči. Je z knižky Jána Návratila Maličká básnička:
Úkryt
Skryl sa slimák v haluzí,
hľadajú ho Francúzi.
Milšia mu je vlastná chyža
ako výlet do Paríža.
🙂
ČÍTAČKY - PÍSAČKY 
