Z domácej klenotnice

Priznám sa, že som mal kedysi dosť vlažný, až studený vzťah k slovenskej literatúre. Tá klasická bola donekonečna omieľaná na hodinách slovenčiny a okrem toho často aj povinná. Fakt je to pravda, že k vyžadovaným veciam má človek akýsi menej vľúdny vzťah ako k nepovinným. No a tá moderná, tá sa mi zdala často divná, nepochopiteľná, príliš avantgardná. Cudzia.

Postupne sa to však menilo. Objavil som Jula Satinského a jeho hlboko človečie grafomanské texty, dostal sa mi do ruky prvý Mitana. Neskôr som si zaľúbil ďalšieho láskavého humoristu, Kornela Földváriho, a jeho knižku O detektívke môžem čítať prakticky kedykoľvek a akokoľvek. Pravdaže, bolo toho o niečo viac, a dnes sa rád nechávam inšpirovať napríklad titulmi vydávanými Kalim Bagalom.

Nedávno som mal šťastie na dva vynikajúce slovenské kúsky po sebe a chcem sa s tým podeliť. Ani jeden nepatrí medzi najnovšie, ale o to viac ma potešilo, že som ich objavil. Prvé dielko je v skutočnosti dosť staré, ide o Mitanovu zbierku poviedok Psie dni. Je to vlastne jeho prvá zbierka poviedok z roku 1970. Cítim tam Mitanu, jeho vlastný život, problémy, s ktorými sa stretával na dedine, z ktorej pochádzal, a bohémsky život umelca v Bratislave na prelome 60-tych a 70-tych rokov. Dokázal som si živo predstaviť mnohé zvuky, pocity a vône, ktoré v poviedkach opisuje, nudu a všemocný alkohol v Monotónnosti, sparu v Dohadoch, živočíšnosť V električke, atmosféru putiky v Horúcom popoludní. Zvláštne situácie, ktoré však akoby vypadli z každodenného života a pri troche (ne)šťastia sa môžu stať aj nám všetkým.

Druhá knižka je Vražda ako spoločenská udalosť od Dušana Taragela. Tak to je bomba! Už dávno som sa tak dobre nepobavil ako práve pri tejto čiernej knižke, výborne napísanej i ilustrovanej. Ide o príručku, ktorá umožňuje zvládnutie vraždy na vysokej kultúrnej úrovni. Napísali ju dvaja americkí odsúdenci, odpykávajúci si niekoľkostoročné tresty, v rámci umeleckej súťaže vo väzení (ktorú aj vyhrali, blahoželáme!). Kniha je rozdelená do kapitol podľa druhov a miest vraždy – Vražda v divadle, vražda vo vlaku a podobne. Pri každom druhu vraždy je krátky historický exkurz spolu so základnými žánrovými predstaviteľmi, vhodné oblečenie, vhodná vražedná zbraň, odporúčaný priebeh vraždy (napr. v reštaurácii nechať obeť najprv vychutnať si jedlo i dezert, až potom pristúpiť k vražde), a to všetko podporené bohatým poznámkovým a vysvetlivkovým materiálom, ktorý tvorí asi polovicu knižky. Musím povedať, že komickosť Taragelovej knižky je neuveriteľne chytľavá (knižka sa u nás chytro rozchytala). Najviac sa mi snáď páči, ako „autori“ zdôrazňujú, že spôsobne vykonaná vražda bude v prítomných na dlhý čas vyvolávať len tie najpríjemnejšie spomienky a stane sa obľúbenou konverzačnou témou v spoločnosti. Spolu s mojou bránicou vrelo odporúčame!

A na začiatku adventu len malú poznámočku: proti kríze môžeme bojovať aj knižným vlastenectvom, napríklad nakupujúc v slovenskom vydavateľstve orientovanom na našu literatúru, či v slovenskom kníhkupectve, ktoré ešte nepohltil žiadny reťazec, alebo na iných krásnych, literárnych miestach…